Na 5 minút s Mirom (.Stepaside.)

Po dlhšej dobe sme tu opäť s rubrikou krátkych rozhovorov Na 5 minút. Dnešným hosťom je Miro z kapely .Stepaside. (spev a gitara).

1. Na čom práve pracuješ?

Čo sa týka .STEPASIDE., tak momentálne nacvičujeme nové songy, dohadujeme koncerty na jar a mám rozpracované textové video k jednej z našich piesní, ktoré sa mi dúfam podarí dokončiť v čo najbližšej dobe. Pomimo toho sa venujem aj akustickému projektu Face the Whisper, s ktorým tento rok plánujeme vypustiť von naše prvé nahrávky. Zároveň šantím za bicími v jednom zatiaľ bezmennom inštrumentálnom projekte, ako aj v kapele Papundekeľ Never Dies, s ktorou sa takisto plánujeme zavrieť do nahrávacieho štúdia, takže o nude nemôže byť v žiadnom prípade reč 🙂

2. Na ktorý koncert sa v najbližšej dobe chystáš?

Chystáme sa s kamošmi do Prahy na Burning Down Alaska, Acres a Casey, ale tiež na koncert Sick of It All pri príležitosti ich 30. výročia pôsobenia kapely. Nuž a v lete mám zase namierené na festival Mighty Sounds.

3. Minulý rok ste vydali EP Choices, ako sa naň pozeráš s odstupom času?

Choices je pre mňa stelesnením, resp. zhudobnením pocitov z náročného obdobia, ktorým som vtedy prechádzal a ktoré majú pre mňa silný význam dodnes. Až na pieseň The Farewell Gate, v ktorej sa pozerám na svet z pohľadu iného človeka, sú to všetko osobné, navzájom poprepájané výpovede s otvoreným koncom na záver. Veľmi nás potešili doterajšie priaznivé reakcie od fanúšikov a keďže je to ešte stále náš aktuálny album, chystáme sa ho po Voices odprezentovať ešte jedným videoklipom a už spomínanými koncertmi v slovenských mestách na jar.

4. Ktorý klip ťa v poslednej dobe najviac zaujal?

Z domácich kapiel je to Every Rope Has an End od našich kamarátov Retfish a zo zahraničných ma veľmi baví vtipný podtón klipu k skladbe James Franco od inštrumentalistov z kapely Polyphia, ale tiež energiou nabitý Break Free od Hundredth.

5. Päť albumov, ktoré zmenili tvoj život a priviedli ťa tam, kde si teraz?

1) Deftones Adrenaline; Around the Fur. Na úvod uvádzam hneď dva albumy. Dôvod je jednoduchý – po tom, čo som sa k rockovej hudbe dostal cez kapely ako Clawfinger, či Nirvana, som si zaobstaral soundtrack k filmu Matrix. Na ňom ma oslovilo množstvo songov, ale jednoznačne najviac My Own Summer od Deftones. Začal som sa o ich tvorbu okamžite zaujímať a požičal si od bratovho niekdajšieho spolužiaka tieto spomínané dva albumy. Nuž a vtedy to prišlo – láska na prvé počutie a vytvorenie si srdcového vzťahu k tejto kapelke, ktorý trvá doteraz.
2) DeftonesWhite Pony. Zas a znova Deftones. Tento album je pre mňa najavantgardnejším počinom vo sfére alternatívneho metalu. Kombináciu smrtiacich riffov a emóciami vyšperkovaných vokálov, ktorú som si u nich zamiloval na prvých dvoch počinoch, dotiahli na „bielom poníkovi“ do absolútnej dokonalosti. K tomuto albumu som si v danom období vypestoval doslova a do písmena závislosť, počúval ho či už mi bolo smutno, alebo veselo a myslím, že do dnešného dňa sa žiadne iné CD neprehralo v mojej veži viac, ako práve toto.
3) ThursdayFull Collapse. Pre mňa je v hudbe nesmierne dôležitá úprimnosť. Jednak v hudbe, ktorú skladám a zároveň v tej, ktorú počúvam. Kapela ma jednoducho musí presvedčiť, že to, čo produkujú, nie je žiadna póza, ale počin priamo od srdca. Takto na mňa zapôsobil tento album hneď po prvom vypočutí a väčšina skladieb z neho je pre mňa aj po rokoch zimomriavková.
4) As Cities Burn Son, I Loved You at Your Darkest. Postupom času mi začali byť veľmi blízke kapely, ktorých hudba bola tak trochu popretkávaná jemným chaotizmom (Norma Jean), ale tiež dvojitým vokálom, z ktorých jeden bol ukričaný a druhý čistý (Underoath, A Static Lullaby atď.) Vtedy som natrafil na hore uvedený album málo známej kapely, ktorá na ňom tieto prvky dokázala dať neskutočným spôsobom dokopy a vytvorila tak jeden z absolútnych top albumov coreovej scény minulého desaťročia.
5) CapsizeThe Angst in My Veins. Na záver by som rád dodal, že počas študentských čias u mňa zohrali dôležitú úlohu aj albumy od kapiel typu Silverchair, Incubus, Trust Company, Blindside a mnohých ďalších a že okrem doteraz uvedených mi posledné roky nesmierne lahodí tvorba kapiel ako Defeater, či Touché Amoré. Ale mám uviesť už len jeden konkrétny album a ja som sa rozhodol pre The Angst in My Veins od Capsize. Títo mladí chalani ma svojím „celodĺžkovým“ debutom (keďže dovtedy vydávali len EP-čka) úplne odrovnali a do ich budúcej tvorby vkladám obrovské nadeje.

You may also like...