Report: Mushroomhead – Plymouth 27. 3. 2016

Americká industrial metalová formácia Mushroomhead sa po niekoľkých rokoch vrátila do Európy. Presnejšie do Spojeného Kráľovstva, kde ich po minuloročnom zrušenom turné s nadšením privítali. Ja som mal tú česť ich vidieť naživo v Plymouthe. Ako zvyčajne, pred klubom The Hub stála nekonečná rada a len tak tak sme stihli prvú predkapelu.
Nu metalová banda Idiom z neďalekého Exeteru tu mala premiéru s novým bubeníkom. Pred koncom minulého roku sa vybrali do Los Angeles nahrať svoj nový album, a tak popri klasických hitoch ako Beast Of Bodmin, či Braindead zahrali aj nejaké songy z chystanej novinky. Striedanie screamu s čistým spevom, parádne riffy, správne naladená basa a skvelá súhra s novým bicmanom navnadili fanúšikov pre ďalších vystupujúcich.
Kapela Sanguine z toho istého mesta sprevádzala MRH počas celého turné. Rock/metalové zoskupenie s frontwoman Tarin tiež pred pár mesiacmi nahrávalo v Kalifornii, svoj album Black Sheep už ale stihli vydať. Väčšinu setlistu teda tvorili songy práve z neho. Energická a nadupaná show, kde zazneli aj tri najnovšie single Pretty Girl, Empty a Save Me sa stretla s viac než pozitívnou odozvou u publika. Okrem noviniek zahrali aj pár starších vecí, z tých ma najviac bavila skladba Bangkok Nights s punkrockovým nádychom a jačiacou Tarin.
Po ich vystúpení prevzali pódium technici, ktorí sa postarali o výmenu aparatúry a posledné detaily. Po asi polhodine prichádzajú Mushroomhead. Vyše dvadsať rokov na scéne, osem vydaných albumov a stále vo forme, ako sme sa neskôr presvedčili. Sedem členov v maskách zaujalo pozície. Za bicie sa posadil Skinny, perkusie vpredu preberajú Stitch a Roberto Diablo, nasledujú gitarista Church a basák Dr. Farrell a hneď za nimi vokalisti Jeffrey Nothing a J-Mann. Otvárajú skladbami Qwerty a Our Apologies z posledného albumu The Righteous & The Butterfly. Zvuk bol naozaj kvalitný a snáď po prvý krát v živote som videl správne použitie pódiových svetiel. Tie namiesto zvyčajného vypaľovania očí ľuďom v publiku osvetľovali kapelu a umocňovali tak audiovizuálny zážitok. Okrem skladieb totiž mali nacvičenú aj choreografiu a tak sa bolo na čo pozerať. Hneď potom spustili klasiku Sun Doesn’t Rise z ich albumu XIII. Jeffrey a J-Mann sa striedajú na vokáloch, Skinny a Roberto zase na bicích a perkusiách. Na turné si ako hosťa pozvali speváčku Jackie Laponza z UnSaid Fate. Tá im vypomohla v troch songoch. V skladbe One More Day prišla na pódium v plesovej róbe, zatiaľ čo zvyšok kapely si nasadil škrabošky (na svoje masky). Pomalý song, ktorý vznikol pred trinástimi rokmi, tak dostal nový nádych. Okrem svojej tvorby zahrali aj dva covery – When Doves Cry od Princa a Empty Spaces od Pink Floyd. Skvelú show ukončili s Born To Desire a s prísľubom, že sa čoskoro vrátia.

You may also like...